Zdravím všetkých bežcov. Dnes 5.7.2008 sme sa zúčastnili prvého ročníka behu cez Mojtínske vŕšky. Keďže organizáciu tohto preteku majú na starosť rovnakí ľudia, ktorí organizujú aj beh na Vršatec, tak sme od toho očakávali super podujatie. A nemýlili sme sa. Perfektná rýchla trať v ktorej nechýbali prudké zbehy, tiahle ale aj prudšie výbehy v krásnom prostredí Strážovských vrchov s dĺžkou trate 10,5km musela nadchnúť každého bežca, ktorý má rád rýchly a dynamický beh po horách a nie chodecké výstupy alias Poludňový Grúň.
Ešte chcem vyzdvihnúť jednu vec z, ktorej by si mali brať príklad všetci usporiadatelia behov a to je štartovné zdarma. Tu je vidno že organizátorom išlo o prilákanie ľudí k behu a nie zarobeniu peňazí. Trošku mi pripadalo zbytočné vyplácanie za štart Poľským pretekárom, bez ktorých by sa tento pretek v pohode obišiel a ušetrené peniaze sa tak mohli využiť lepšie. Ale to už je vec organizátora. My sme si tento beh zaradili aj do našej bežeckej ligy Tour de Považie, ktorá tak po mesačnej prestávke začína opäť naberať na obrátkach a pokračovala 9.kolom. Vzhľadom k niektorým faktom ako neúčasť priebežného lídra Tour Petra Bielika a štvrtého v poradí Lukáša Martinku, ale naopak bez týchto dvoch mien takmer celým štartovým poľom v doterajšom priebehu Tour de Považie, sľuboval dnešný pretek veľmi tvrdé súboje a to hlavne o konečné druhé miesto kde si Miro Labudík s jeho stúpajúcou formou brúsi zuby na pozíciu Miša Letka. Štart bol naplánovaný na 15:30 čo nie každému vyhovovalo a najmä nášmu dopravcovi Mišovi Letkovi , ktorý žiaľ pre nás po narodení syna už nemá toľko času na flákanie sa po behoch. No čo musíme to nejako prežiť časom sa to hádam zlepší J. Po štarte nasledovala asfaltová pasáž do kopca. Hneď po štarte sa odpojila vedúca skupinka, v ktorej boli aj Ľubo Kováčik aj Kamil Vyhnička. Po štarte začal pekne z ostra aj Mišo Letko a mal som čo robiť aby som s ním udržal krok. Našťastie stúpanie netrvalo dlho a prišiel dlhý, prudký nebezpečný zbeh, kde som vycítil šancu zaútočiť na Miša a tak som sa jej aj chopil. Zaradil som šestku, dupol na plyn a ihneď som si začal budovať solidný náskok. Zbeh to bol veľmi náročný, pretože stačil jeden chybný krok a mohli ste skončiť na oddelení ARO. Zásluhu na tom malo množstvo veľkých kameňov, ktorými bol tento úsek trate posiaty. Navyše sa mi hneď na úvod rozviazala šnúrka a tak som čakal, kedy si na ňu stupím a nabijem si kokos. Navyše v zbehoch som mal jednu nohu pevne v teniske a tá druhá my lietala na všetky strany, ale nemohol som zastaviť, pretože by som prišiel o solídny náskok, ktorý som si vytvoril. A tak som absolvoval celú trať s jednou rozviazanou teniskou. Nebolo to nič príjemné. Ale späť k veci. Po tomto zbehu nasledovalo mierne stúpanie, ktoré bolo neuveriteľne tiahle a ja už som začínal odchádzať skôr psychicky ako fyzicky, pretože to nemalo konca. Navyše to nebol najpríjemnejší terén pre nohy keďže sa bežalo po štrkovej ceste. Na začiatku stúpania boli ešte jednotlivé odstupy malé ale tie sa po dvadsiatich minútach behu do kopca podstatne natiahli. Veď pre porovnanie v úvode stúpania som ešte mal na dohľad vedúcu skupinu s Ľubom a Kamilom. Kúsok odo mňa bol Peťo Vyhnička. Ale na konci prvého stúpania, ktorý bol nad Zliechovom som ich už nevidel. Nanešťastie som stále za sebou stále videl Miša Letka, ktorý sa ma snažil silou mocou stiahnuť. Po prvom tiahlom stúpaní nasledovalo ďalšie tiahle stúpanie, ktoré obsahovalo pár prudších pasáží, ale zato sa bežalo v omnoho príjemnejšom prostredí. Štrk vystriedala lesná cesta a tak sme si mohli užiť ďalších 15minút behu do kopca. Na začiatku tejto druhej pasáže ma obehol Marián Junga, čo ma trochu mrzelo, pretože som ho chcel poraziť. Popri behu som si neustále precvičoval krk, lebo som sa stále otáčal kde je Mišo. V závere stúpania nasledovali vlnité úseky a ja už som vedel že to snáď udržím. Na záver čakalo na pretekárov prudké a dosť dlhé klesanie, ktoré dalo nohám poriadne zabrať. Tu som začal sťahovať Mariána Jungu, ale žiaľ mal priveľký náskok a už som to nestihol naopak zozadu sa ma snažil atakovať Pavol Jankech a tak som mal o zábavu až do cieľa postarané. Čo sa týka Miša tak to už som vedel, že dnes si nad ním zaknihujem ďalšie víťazstvo a stiahnem tak jeho náskok v Tour de Považie. Že to budú hneď tri body tak to ma potešilo. Zásluhu na tom majú hlavne borci Pavol Jankech a Andrej Duleba. Díky chlapi. A tak konečné poradie v rámci Tour de Považie bolo nasledovné. Ľubo Kováčik, Kamil Vyhnička, Peter Vyhnička, Miroslav Sobek, Marián Junga, Miro Labudík, Pavol Jankech, ktorý ale mal mierny handicap a to problémový členok. Ja som zasa bežal 9km s rozviazanou a teda úplne voľnou teniskou, Andrej Duleba, Mišo Letko, Miro Letko. Lukáš spravil si dobre, že si vynechal práve tento pretek, pretože by si tu dostal poriadny výprask. Myslím časový. Celkovo v rámci Slovenského pohára podľa svojich kategórií Ľubo vyhral, Kamil piaty čo je super, Peter ôsmy, Ja trinásty, Mišo štrnásty, Miro Letko musí dopísať pretože presne neviem. Po preteku bol dobrý guláš a kofola a vyhlásenia do pol hodiny. Ešte raz pochvala organizátorom. Nasledujúci týždeň to všetko pokračuje behom na Kľak. Je to jeden z najťažších behov v pohári, takže to bude poriadny masaker a očakávajú sa opäť tvrdé boje o body. Dúfam, že nám bude priať počasie a hore bude nádherný výhľad. Stretneme sa teda na Kľaku. Majte sa a nech vám to behá.
